How to watch a moving body
Neskorý zber / Compagnie E7KA
Námet: Eva Klimáčková, Anna Sedlačková
Vizuál: Alica Mikócziová
Autori/Tanec/Performance: Eva Klimáčková, Daniel Raček, Anna Sedlačková
Technická podpora: Martin Hodoň, Dominik Suchý
Produkcia: Neskorý zber – Alexandra Mireková, Daniel Raček
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.
Ďakujeme všetkým, ktorí nás podporili: Priestor Špirála, Babyfit, MCS Pažite, Nástupište 1-12, Topoľčany, Záhrada – CNK, Banská Bystrica, SNG – Schaubmarov mlyn, Pezinok, Andrea a Janko Košiarovci, Pavol Durec. Michal Uhlárik, Miloš Raček, Adam Sedlačko.
“Ako sa pozerať na pohybujúce sa telo“ je výsledkom spoluautorstva troch choreografov: Evy Klimáčkovej, Anky Sedlačkovej a Daniela Račka a je určený do verejného priestoru, konkrétne do záhrad, parkov či prírodných priestorov a je vhodný pre dospelých i deti. Zámerom tohto atypického performatívneho projektu je vytvorenie momentu a organického priestoru spolunažívania medzi performerom a divákom, zdieľanie rovnakého ekosystému dôvery, spolu pretvárať vzťah a dynamiku spoločného priestoru a slobodného pohľadu. Predstavenie organickým spôsobom pozýva diváka do úlohy interpreta a navyše mu ponúka zdieľať rovnaký uhol pohľadu bez hierarchie. Práca s recykláciou energií, gestá, spoločné slová, ako aj skúmanie vnútorného sveta a okolitého priestoru sú súčasťou slovnej a pohybovej zásoby. Slovo aj pohyb sa stávajú sprievodcami krajinou.
Odporúčanie pre účastníkov/čky pikniku: zoberte si so sebou chlebník, nepremokavú obuv, pršiplášť (v prípade nepriaznivého počasia), podritník, tekutiny, ovocie, obložený chlebík (olovrant) a keksík
€5.00
STREDA 14.08.2024 18:00
NÁBREŽIE ORAVSKEJ PRIEHRADY
O AUTOROCH
Neskorý zber / Compagnie E7KA
Autori: Anna Sedlačková, Eva Klimáčková a Daniel Raček sú slovenskí umelci, performeri, choreografi, ktorí už viac ako 25 rokov významným spôsobom ovplyvňujú slovenské tanečné pole. Eva a Daniel študovali koncom deväťdesiatych rokov na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde bola Anna mladou učiteľkou. V tom období úzko spolupracovali pri objavovaní nových spôsobov performancie a improvizácie. Neskôr sa ich umelecké cesty rozvíjali individuálne v rôznych častiach sveta, no zostali osobne prepojení. Pred štyrmi rokmi začali neformálne skúmať spôsoby zdieľania prostredníctvom pohybu a rozprávania. „Hýbali sme sa a rozprávali sme sa o našich životoch, pocitoch, fascináciách a tiež o ľuďoch a udalostiach, ktoré sme spolu, či jednotlivo stretli a ktoré nás výrazne ovplyvnili”; ako príklad Andrew Morrish, ktorý vyvinul špecifickú formu performačnej improvizácie a praxe: „Performance Improviser sa najviac zaujíma o to, ako sa počas predstavenia vynorí nejaká štruktúra, pričom hlavná dynamika vychádza z toho, že umožňuje mozgu ísť svojou vlastnou cestou tvorby významu. Je to špirála, mechanizmus vytvárania vzorcov, ktoré premosťuje vedomé a nevedomé sféry pocitov, vnímania a predstavivosti. V tomto procese bude toľko slepých uličiek ako diaľnic.“